Jana Novotná pochází ze slovenského Popradu. Do Česka se přestěhovala kvůli studiu na vysoké škole, a protože si tu během studia vytvořila svůj druhý domov, zůstala v Praze. Pracuje v digitálním marketingu ve farmaceutickém odvětví.
Seriál Truchlení 100x jinak nabízí možnost nahlédnout do způsobu truchlení různých kultur formou osobních rozhovorů. Podívejte se s námi, jak smrt prožívají lidé ze všech koutů světa. Lidé rozdílných náboženství, smýšlení, věku i postavení. Načerpejte inspiraci nebo si jen rozšiřte obzory.
Jaké zvyky vás ve spojitosti se smrtí ve vaší zemi napadnou jako první
Keďže mi minulý rok zomreli babka aj dedko myslím, že to viem popísať veľmi presne. Hneď ako niekto zomrie obvoláva sa najbližšia rodina a začne sa organizovať pohreb. U pohrebu záleží či je rodina veriaca alebo nie, u nás na Slovensku väčšina ľudí chodí do kostola, a tak aj ten je jeho súčasťou.
Každopádne, hneď ako je jasný dátum pohrebu, obvolajú sa aj širší známy a rozvesí sa úmtrné oznámenie. V deň pohrebu je zvyčajne doma u osoby, ktorá zomrela menšie pohostenie tam sa stretne pár ľudí a potom sa ide do kostola. Tam prebehne omša, následne sa ide do smútočného domu, kde je vystavené telo zosnulého (záleží či to rodina chce) a tam sa s ním môžete posledný raz rozlúčiť.
Táto časť pohrebu je moja najmenej obľúbená, pretože ako malá som videla mŕtve telo môjho najobľúbenejšieho dedka a ešte pár rokov potom som z toho mala traumu. Ísť sa rozlúčiť priamo k otvorenej truhle nie je povinné, a tak túto tradíciu už teraz v dospelosti vynechávam. Myslím si, že je dobré si pamätať blízkeho človeka za živa a nie “modrého” v truhle.
Po „výstave“ tela prebieha ešte ďalší menší obrad v dome smútku, kde farár alebo pani zo smútočného domu prednesie stručný životný príbeh zosnulého. Následne sa truhla naloží do smutočného auta a ide sa k hrobu. Tam ešte prebehne pár slov na rozlúčku, na truhlu sa hodí kus hliny zapraje sa “Nech ti je zem ľahká” a ide sa na kar.
Kar prebieha už len v kruhu blízkej rodiny, je to vlastne obed, kde sa stretne aj širšia rodina. Na karoch je fajn, že sa naozaj stretnete a poznáte aj s rodinou, ktoru si už nepamätáte alebo ste ju v živote nevideli. Keď zomrel dedko, tak babičku začala navštevovať aj širšia rodina z karu, aby nebola sama, tak to mi príde fajn, že sa aj zabudnuté kontakty znova oprášia. Následne sa chodí na cintroín, keď má ta osoba nejaký sviatok alebo všeobecne cez sviatky.
Jak velký význam mají zvyky pro vaši kulturu? Dbá se na jejich dodržování?
Čo sa týka smrti, momentálne si to neviem predstaviť inak, ako som popísala vyššie. Do kostola nechodím, takže by sa asi omša vynechala, ale inak by to asi prebehlo pravdepodobne rovnako. Povedala by som, že iné zvyky už vyprchávajú, ale čo sa týka pohrebu, beriem tento priebeh a proces ako samozrejmosť. Každá a jedna časť mi dáva zmysel.
Držíte nějaké formy smutku (např. chodit v černé)? A jak dlouho? Musí se pozůstalí něčemu vyvarovat?
Babička sa strašne veľa modlila a stále chodila do kostola, moji rodičia chodili asi týždeň v čiernej. Ja to prežívam asi iba vnútorne. Platí však, že sa minimálne v ten rok nekonajú v rodine žiadne veľké oslavy – hlavne svadby.
Dodržujete vy osobně, případně vaše rodina, tyto rituály a tradice?
Ako som už spomínala, všetky tradície, čo sa týka pohrebu, smrti a pozostalých dodržiavame. Nenosíme akurát nejako extra dlho čiernu a s rodičmi veľmi neriešime kostoly a omše a pod.
Jak přistupují a komunikují s truchlícími přátelé, známí a širší rodina?
U nás sa najbližšej rodine zosnulého vždy pri pozdrave praje úprimná sústrasť a tiež keď ide truhla do zeme tak opäť všetci zúčastnení prajú blízkej rodine úprimnú sústrasť. Na kare sa bavia viac menej v rámci širšej rodiny všetci otvorene so všetkými.
Mluví se o smrti ve vaší zemi otevřeně? Například v práci nebo ve škole?
Myslím si, že táto téma je veľmi citlivá. V škole, ak si dobre spomínam, tak sa o tom začne rozprávať až od určitého veku, pretože malé deti nevedia, čo sa vlastne deje a v dospelosti, pokiaľ nejde o blízkych ľudí sa o tom veľmi nerozpráva. Aj mne to príde nekomfortné sa niekoho opýtať na smrť v rodine či blízkeho. A tiež nemám rada, keď sa ma na to niekto vypytuje, ak chcem tak to poviem sama, hlavne ak je to váš blízky človek strašne ťažko sa o tom hovorí a príde mi, že plač na pracovisku je vnímaný ako slabosť. Aj keď musím povedať, že v mojej súčasnej práci máme ako “benefit” týždeň voľna v prípade smrti veľmi blízkej osoby a tiež som si všimla, že keď som šla na pohreb všetci kolegovia prišli za mnou a povedali, že mám ísť domov a neriešiť prácu, čo mi prišlo milé.
Zasahují náboženské zvyklosti vaší země do tématu smrti? A jak?
Na Slovensku je ešte stále veľa veriacich ľudí, ktorí chodia do kostola, takže súčasťou pohrebu je aj omša v kostole. Okrem toho sa veriaci chodia modliť za zosnulého do kostola, rodina sa modlí doma, aj pred karom a taktiž sa dávajú robiť omše za zosnulého – za poplatok.
Je rozdíl při rozloučení v případě nezaviněné smrti a sebevraždy a pokud ano, jaký?
Ťažko povedať, ešte som na takej rozlúčke nebola, ale predpokladám, že celková atmosféra musí byť oveľa horšia, nakoľko pri samovražde je to nečakána a povedzeme, že zbytočná smrť. Predpokladám, že celá rodina by bola ešte viac zomknutá a snažila sa pomôcť najbližším. Predpokladám, žeby sa to prejavilo hlavne na atmosfére pohrebu, nemyslím si, žeby tam boli nejaké extra obrady a pod. Na všech svätých chodia rodiny na hroby svojej zosnulej rodiny a nosia tam sviečky a vence. Na Vianoce sa dáva jeden prázdny tanier ku stolu a dáva sa doň kúsok každého chodu večere. Je to pre zosnulých. A ak sa jedná o blízku rodinu, tak sa chodí na hroby aj počas sviatkov a sviatkov zosnulého.
Jaké zvyky se pojí se vzpomínáním na mrtvé? Máte nějakou formu výročí či celonárodního dne mrtvých, kdy lidé uctívají památku svých blízkých?
Na všech svätých chodia rodiny na hroby svojej zosnulej rodiny a nosia tam sviečky a vence. Na Vianoce sa dáva jeden prázdny tanier ku stolu a dáva sa doň kúsok každého chodu večere. Je to pre zosnulých. A ak sa jedná o blízku rodinu, tak sa chodí na hroby aj počas sviatkov a sviatkov zosnulého.
Připravila: Andrea Šlechtová
Publikováno: 22. 2. 2021
